Novela Zákonníka práce účinná od 1.11.2022

1. Pracovná zmluva a jej podstatné náležitosti

Novela Zákonníka práce upresnila všeobecné podstatné náležitosti, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla. Podľa novely Zákonníka práce, pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, pričom so zamestnancom ste povinný dohodnúť:

  • druh práce a jeho stručnú charakteristiku
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce (ak ich je viac), alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec
  • deň nástupu do práce
  • mzdové podmienky

Pri konkrétnej forme výkonu práce musí pracovná zmluva obsahovať aj osobitné náležitosti, napr. vymedzenie doby určitej (v prípade práce na dobu určitú), vymedzenie kratšieho pracovného času (pri uzatvorení pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas).

Osobitosti pracovnej zmluvy platia aj pri zamestnancoch s výkonom práce mimo územia Slovenskej republiky. Pracovná zmluva musí obsahovať miesto výkonu práce a dobu výkonu práce v štáte mimo územia Slovenskej republiky.

2. Informačná povinnosť zamestnávateľa

Novela Zákonníka práce ustanovila informačnú povinnosť zamestnávateľa o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Na základe uvedeného ste povinný písomne informovať zamestnanca minimálne o:

  • spôsobe určovania miesta výkonu alebo určení hlavného miesta výkonu práce;
  • ustanovenom týždennom pracovnom čase, pravidlách rozvrhnutia pracovného času, prestávke v práci, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni, práci nadčas (vrátane mzdového zvýhodnenia);
  • splatnosti mzdy, výplate mzdy, vrátane mzdových termínov;
  • o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia;
  • pravidlách skončenia pracovného pomeru, dĺžke výpovednej doby alebo spôsobe jej určenia, lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a práve na odbornú prípravu.

Povinnosť informovať zamestnanca o vyššie uvedených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania máte za predpokladu, že tieto neobsahuje pracovná zmluva

Lehota na splnenie informačnej povinnosti je 7 dní od vzniku pracovného pomeru, s výnimkou údajov týkajúcich sa dovolenky, skončenia pracovného pomeru, výpovednej doby, lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a práve na odbornú prípravu. Tieto ste povinný poskytnúť do 4 týždňov od vzniku pracovného pomeru.

  1. Ako postupovať voči zamestnancom, ktorých pracovný pomer vznikol pred 1.11.2022?

    Povinnosť informovať zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania máte len v prípade, ak Vás o to zamestnanec požiada a za predpokladu, že tieto informácie ste mu už neposkytol. Informácie ste povinný poskytnúť v lehote 1 mesiaca od podania žiadosti, a to písomne.
     
  2. Ako postupovať voči zamestnancom, ktorých pracovných pomer vznikol po 1.11.2022?

    Voči zamestnancom, ktorých pracovný pomer vznikol po 1.11.2022 ste povinný splniť si svoju informačnú povinnosť v lehotách ustanovených Zákonníkom práce (tj. 7 dní a 4 týždňov).
     

3. Informačná povinnosť zamestnávateľa pri zamestnancoch s miestom výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky

V prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu mimo územia Slovenskej republiky ste povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o:

  • mene, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť,
  • údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,
  • údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky

Povinnosť poskytnúť vyššie uvedené informácie máte pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky presiahne 4 po sebe nasledujúce týždne. Pri zamestnancoch, ktorých pracovný pomer vznikol pred 1.11.2022 máte informačnú povinnosť len ak o to zamestnanec požiada. 

Ostatné články

Prvá regulácia umelej inteligencie

Prvá regulácia umelej inteligencie

EÚ prichádza s prvou právnou reguláciou AI na svete (AI Act). Neregulované využívanie AI môže zasahovať nie len do bezpečnosti krajín EÚ, ale aj do ľudských práv a súkromia občanov.  Na začiatok chce Komisia priniesť definíciu AI systému. Jej presné znenie ešte nie je známe, avšak hlavným kritériom pri jej vytváraní by…

Európsky akt o kybernetickej odolnosti pre výrobky s digitálnymi prvkami

Európsky akt o kybernetickej odolnosti pre výrobky s digitálnymi prvkami

EÚ parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu ohľadom podoby Európskeho aktu o kybernetickej odolnosti. Tento akt rieši kybernetickú bezpečnosť výrobkov, ktoré obsahujú digitálne prvky – od softvérových produktov, smart spotrebičov cez detské monitory a hračky až po mobilné telefóny.  Nová regulácia sa bude vzťahovať na všetky produkty, ktoré sú pripojené priamo alebo…

Napíšte partnerovi
kancelárie

Klientom zvyčajne odpovedáme do 24 hodín

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.
MATHISON