Novela Zákonníka práce účinná od 1.11.2022
1. Pracovná zmluva a jej podstatné náležitosti
Novela Zákonníka práce upresnila všeobecné podstatné náležitosti, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla. Podľa novely Zákonníka práce, pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, pričom so zamestnancom ste povinný dohodnúť:
- druh práce a jeho stručnú charakteristiku
- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce (ak ich je viac), alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec
- deň nástupu do práce
- mzdové podmienky
Pri konkrétnej forme výkonu práce musí pracovná zmluva obsahovať aj osobitné náležitosti, napr. vymedzenie doby určitej (v prípade práce na dobu určitú), vymedzenie kratšieho pracovného času (pri uzatvorení pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas).
Osobitosti pracovnej zmluvy platia aj pri zamestnancoch s výkonom práce mimo územia Slovenskej republiky. Pracovná zmluva musí obsahovať miesto výkonu práce a dobu výkonu práce v štáte mimo územia Slovenskej republiky.
2. Informačná povinnosť zamestnávateľa
Novela Zákonníka práce ustanovila informačnú povinnosť zamestnávateľa o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania. Na základe uvedeného ste povinný písomne informovať zamestnanca minimálne o:
- spôsobe určovania miesta výkonu alebo určení hlavného miesta výkonu práce;
- ustanovenom týždennom pracovnom čase, pravidlách rozvrhnutia pracovného času, prestávke v práci, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni, práci nadčas (vrátane mzdového zvýhodnenia);
- splatnosti mzdy, výplate mzdy, vrátane mzdových termínov;
- o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia;
- pravidlách skončenia pracovného pomeru, dĺžke výpovednej doby alebo spôsobe jej určenia, lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a práve na odbornú prípravu.
Povinnosť informovať zamestnanca o vyššie uvedených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania máte za predpokladu, že tieto neobsahuje pracovná zmluva.
Lehota na splnenie informačnej povinnosti je 7 dní od vzniku pracovného pomeru, s výnimkou údajov týkajúcich sa dovolenky, skončenia pracovného pomeru, výpovednej doby, lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a práve na odbornú prípravu. Tieto ste povinný poskytnúť do 4 týždňov od vzniku pracovného pomeru.
- Ako postupovať voči zamestnancom, ktorých pracovný pomer vznikol pred 1.11.2022?
Povinnosť informovať zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania máte len v prípade, ak Vás o to zamestnanec požiada a za predpokladu, že tieto informácie ste mu už neposkytol. Informácie ste povinný poskytnúť v lehote 1 mesiaca od podania žiadosti, a to písomne.
- Ako postupovať voči zamestnancom, ktorých pracovných pomer vznikol po 1.11.2022?
Voči zamestnancom, ktorých pracovný pomer vznikol po 1.11.2022 ste povinný splniť si svoju informačnú povinnosť v lehotách ustanovených Zákonníkom práce (tj. 7 dní a 4 týždňov).
3. Informačná povinnosť zamestnávateľa pri zamestnancoch s miestom výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky
V prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu mimo územia Slovenskej republiky ste povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o:
- mene, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť,
- údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,
- údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky
Povinnosť poskytnúť vyššie uvedené informácie máte pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky presiahne 4 po sebe nasledujúce týždne. Pri zamestnancoch, ktorých pracovný pomer vznikol pred 1.11.2022 máte informačnú povinnosť len ak o to zamestnanec požiada.
Ostatné články
Greenwashing v e-commerce: čo si musia e-shopy skontrolovať pred používaním tvrdení ako „eko“, „udržateľné“ alebo „carbon neutral“
Environmentálne tvrdenia sú v e-commerce čoraz častejšie. E-shopy používajú označenia ako „eko“, „udržateľné“, „green“, „šetrné k prírode“ alebo „carbon neutral“, aby zákazníkom ukázali environmentálny prínos produktov, obalov alebo dopravy. Problém nastáva vtedy, keď takéto tvrdenia nie sú konkrétne, pravdivé alebo preukázateľné. Čo je to greenwashing Greenwashing je situácia, keď komunikácia…
Legislatívne zmeny pre e-shopy v roku 2026: platby, reklamácie, obaly, AI a marketing
Rok 2026 prinesie e-shopom viacero praktických legislatívnych tém. Najviac sa dotknú tých, ktorí majú osobný odber, používajú environmentálne tvrdenia, spolupracujú s influencermi, využívajú AI nástroje alebo riešia balenie zásielok vo väčšom objeme. Bezhotovostné platby a eKasa E-shopy by si mali preveriť, či prijímajú tržby na predajnom mieste a či sa…

