Novela zákonníka práce posilňuje postavenie vysielaných zamestnancov
Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ sa stalo bežným javom a prinieslo viacero sporných otázok. Nová smernica EÚ upravuje podmienky vysielania zamestnancov, čím tieto spornosti odstraňuje. Do vnútroštátneho práva SR bude transponovaná novelou Zákonníka práce, účinnou od 30. júla 2020.
Novela rozširuje okruh zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vysielaných zamestnancov (prichádzajúcich na územie SR), v praxi sa označujú ako tzv. „tvrdé jadro“. K pôvodnému výpočtu ustanovení pribudnú napr. podmienky upravujúce mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku alebo nočnú prácu, náhradu mzdy za dovolenku, náhradu cestovných výdavkov pri pracovnej ceste a ďalšie.
Nová právna úprava rozlišuje tzv. krátkodobé a dlhodobé vysielanie zamestnancov. Krátkodobé vysielanie neprekročí 12 mesiacov a pracovné právo SR sa naň aplikuje len v rozsahu tzv. tvrdého jadra. Dlhodobým vysielaním je vysielanie na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, pričom na takéto vysielanie sa budú aplikovať všetky právne predpisy z oblasti pracovného práva SR s určitými výnimkami (napr. zánik pracovného pomeru, zákaz výkonu inej zárobkovej činnosti a pod.).
Po novom, pri cezhraničnom dočasnom pridelení zamestnanca k slovenskému zamestnávateľovi, je slovenský zamestnávateľ oprávnený vyslať tohto zamestnanca na výkon práce na územie iného členského štátu. Napríklad nemecká agentúra vyšle zamestnanca na územie SR a zamestnávateľ v SR ho následne pošle pracovať napr. do Francúzska. Podľa novely, slovenský zamestnávateľ o tom musí zároveň nemeckú agentúru informovať.
Ostatné články
Živnosť alebo pracovný pomer? Ako sa v podnikaní vyhnúť problémom s kontrolami
V čase, keď štát hľadá cesty na konsolidáciu verejných financií, sa pozornosť kontrolných orgánov prirodzene upriamuje na oblasti, kde môžu unikať príjmy do štátneho rozpočtu. Jednou z nich je aj nesprávne nastavená B2B spolupráca, známa ako „švarcsystém“, ktorá sa stáva terčom čoraz častejších a prísnejších kontrol. Pre firmy v IT…
AI Act pre MSP: čo musí mať nasadzujúca firma reálne pripravené
Nariadenie o umelej inteligencii (AI Act), rezonuje naprieč celou Európskou úniou. Čo to znamená pre majiteľov malých a stredných podnikov (MSP)? Platí, že dopad AI Actu nezávisí od veľkosti Vašej firmy, ale od typu a rizík umelej inteligencie, ktorú používate. AI Act od MSP vyžaduje systematický prístup: mať prehľad o tom, aké AI nástroje v ich firme fungujú, kto za nich zodpovedá a aké riziká môžu…