Novela zákonníka práce posilňuje postavenie vysielaných zamestnancov

Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ sa stalo bežným javom a prinieslo viacero sporných otázok. Nová smernica EÚ upravuje podmienky vysielania zamestnancov, čím tieto spornosti odstraňuje. Do vnútroštátneho práva SR bude transponovaná novelou Zákonníka práce, účinnou od 30. júla 2020.

Novela rozširuje okruh zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vysielaných zamestnancov (prichádzajúcich na územie SR), v praxi sa označujú ako tzv. „tvrdé jadro“. K pôvodnému výpočtu ustanovení pribudnú napr. podmienky upravujúce mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku alebo nočnú prácu, náhradu mzdy za dovolenku, náhradu cestovných výdavkov pri pracovnej ceste a ďalšie.

Nová právna úprava rozlišuje tzv. krátkodobé a dlhodobé vysielanie zamestnancov. Krátkodobé vysielanie neprekročí 12 mesiacov a pracovné právo SR sa naň aplikuje len v rozsahu tzv. tvrdého jadra. Dlhodobým vysielaním je vysielanie na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, pričom na takéto vysielanie sa budú aplikovať všetky právne predpisy z oblasti pracovného práva SR s určitými výnimkami (napr. zánik pracovného pomeru, zákaz výkonu inej zárobkovej činnosti a pod.).

Po novom, pri cezhraničnom dočasnom pridelení zamestnanca k slovenskému zamestnávateľovi, je slovenský zamestnávateľ oprávnený vyslať tohto zamestnanca na výkon práce na územie iného členského štátu. Napríklad nemecká agentúra vyšle zamestnanca na územie SR a zamestnávateľ v SR ho následne pošle pracovať napr. do Francúzska. Podľa novely, slovenský zamestnávateľ o tom musí zároveň nemeckú agentúru informovať.