Ako nastaviť právnu ochranu softvéru

Ako nastaviť právnu ochranu softvéru

Poznáme niekoľko typov právnej ochrany softvéru. Ide o zmluvnú a tzv. formalizovanú ochranu. 
Zmluvnú ochranu si nastavujete vy sami prostredníctvom zmlúv so zamestnancami a programátormi. Na druhej strane, formalizovaná ochrana je ochrana ktorú poskytuje právo Slovenskej republiky a Európskej únie. Ideálna právna ochrana softvéru vychádza z kombinácie oboch.

Pozrime sa na jednotlivé kroky v procese nastavovania právnej ochrany softvéru.

I. Dohoda  s programátorom a zamestnancami

Technologické spoločnosti na ňu častokrát zabúdajú. Neurobte aj vy túto chybu. Pri tvorbe každej zmluvy dbajte na nasledovné:

  1. Uzavrite kvalitnú NDAčku
    Skôr, ako začnete riešiť konkrétnu cenovú ponuku, projekt, či zákazníka – podpíšte NDA, alebo Non-Disclosure Agreement, dohoda o mlčanlivosti. Držte sa pravidla, že NDA by mala byť uzavretá vždy, s každým a vopred.
    Takouto dohodou predídete množstvu prípadných problémom. Nie je to žiadna atómová fyzika, ale jednoduchý dokument v rozsahu pár strán. 
    Nezabudnite dohodnúť klauzuly o zmluvnej pokute, ktoré sa aplikujú nad rámec náhrady škody.
     
  2. Vedzte, čo je predmet plnenia
    V každej zmluve definujte predmet plnenia – teda predmet vašej spolupráce. Nezabudnite na to, že okrem pozitívneho vymedzenia (čo je predmetom spolupráce), by ste ho mali definovať aj negatívne (čo predmetom spolupráce nie je). S vaším dodávateľom možno budete chcieť pracovať na dizajne, ale už nie jeho realizácii. Myslite v tomto duchu.
     
  3. Zdrojový kód
    Odovzdávate zdrojový kód? Kedy? Bude sa aktualizovať? Čo s ním bude môcť prijímateľ robiť – iba ho uchovávať, alebo s ním aj ďalej pracovať? Ako bude riešená zodpovednosť zaň? Všetky tieto otázky je potrebné zodpovedať a upraviť v zmluve s vaším programátorom či zamestnancom.
    Ak zdrojový kód nie je predmetom zmluvy – pozrite sa do bodu 2. a zistite, čo treba robiť. Hádate správne, ak si poviete, že je potrebné negatívne vymedzenie predmetu zmluvy. 
     
  4. Všetko v písomnej forme
    Nie všetky zmluvy musia byť podľa zákona uzavreté písomne. Avšak – ušetrí to veľa času a energie. A to nielen advokátom, ktorí budú prípadné nezhody riešiť. Najmä vám. 

    Okrem písomnej zmluvy môžete uzavierať aj tzv. rámcové zmluvy. Tieto však nie sú univerzálne. Preto si vždy položte otázku – čo je cieľom zmluvy? Rámcová zmluva sa totiž oplatí v dvoch prípadoch: 
    1. ak ide o opakujúce sa plnenie – teda vtedy, ak sú nastavené tak komplexné vzťahy, že zmluvy s rovnakým obsahom sa opakujú. V týchto situáciách nie je potrebné zmluvy upravovať na mieru. Nastaví sa jedna základná zmluva, ktorá sa bude používať;  ušetrené prostriedky tak môžete použiť pre váš biznis;
    2. ak ešte nie ste rozhodnutí, čo všetko bude zmluva upravovať – hovoríme tu o situácii, kedy zmluvné strany ešte nevedia, či chcú upraviť každú etapu životného cyklu softvéru. Prípadne, ak sa nevie, do akej hĺbky je potrebné vzťahy upravovať. V tomto prípade sa nastaví rámcová zmluva pre všetky etapy všeobecne. Následne sa iba za pochodu upravia na mieru v jednotlivých etapách.

  1. Preambula
    Preambula je ideálny priestor na to, aby si zmluvné strany ľudskou rečou definovali, čo od zmluvy očakávajú. Možno to urobiť v troch krokoch. Pomôžu vám k tomu tri základné otázky: Aký je súčasný stav? Aký je požadovaný stav? Ako ho dosiahnuť?
     
  2. Definície, pojmy, prílohy
    Zadefinujte si to, čo podľa vás znamenajú jednotlivé pojmy v zmluve. A urobte tak už na začiatku. Ak tak učiníte, nebudete musieť hľadať definície v jednotlivých ustanoveniach, stačí použiť pojem definovaný už v úvode zmluvy. Takto budú všetky zmluvné strany na jednej lodi v tom, čo ktoré slovíčko znamená. Pôjde najmä o právne pojmy ako dielo, dokumentácia, odmena.
    Naopak, prílohy sú väčšinou technického charakteru. Ide definíciu diela, funkcionalitu diela, predpredajné analýzy, či akceptačné konanie. 
    Rada z bežného života - prílohy nezabudnite pri podpisovaní aj k zmluve pripnúť!
     
  3. Vzťah s programátorom
    Tento vzťah vyriešte vždy predtým, ako začnete softvér predávať. Bohužiaľ, firmy častokrát práve na túto časť zabúdajú. Vtedy sa môže stať, že vaša firma nebude môcť softvér legálne predávať – a to iba pre nedotiahnuté vzťahy s programátorom.
    V tomto bode si tiež dajte si pozor na to, v akom postavení programátor je. Zmluva bude odlišná podľa toho, či ide o zamestnanca alebo kontraktora, či dohodára. Dbajte aj na to, aby ste s ním uzavreli aj NDA, o ktorej píšeme vyššie. 
     
  4. Autori
    Autorom bude vždy iba fyzická osoba – nikdy teda ako autora nepíšte právnickú osobu (firmu). 
    Autorovi zo zákona patria tzv. osobnostné a majetkové práva. A práve majetkové práva sú pre Vás v zmluvách zaujímavé – základným právom každého autora je totiž používať svoje dielo a zároveň udeliť súhlas na používanie diela niekomu inému. To znamená, že autor musí udeliť súhlas konkrétnej osobe -  „licenciu“.
    Váš vzťah s autorom softvéru môže byť spravovaný v rôznych režimoch. Ide o:
    -    Zmluvné použitie – tu softvér použije vaša firma na základe licenčnej zmluvy alebo na základe postúpenia práv zo zamestnaneckého diela,
    -    Pracovná zmluva, režim zamestnaneckého diela – tu softvér vytvorí váš zamestnanec, s ktorým máte uzavretú pracovnú zmluvu. V praxi teda ide o prípady, kedy zamestnanec vytvorí daný softvér za účelom splnenia svojich pracovných povinností. Na rozdiel od zmluvného použitia diela v tomto prípade nie je potrebný súhlas autora softvéru, nakoľko ten vám bol udelený už z titulu, že je u vás zamestnaný. Pre technologické spoločnosti-zamestnávateľov to znamená, že budú automaticky nositeľom práv z diela. Môžete ho teda akokoľvek zmeniť, označiť svojím menom a šíriť ho. A naopak, zamestnanec, hoci softvér vytvoril, nesmie dielom sám disponovať. A dokonca zaň nemá ani zákonný nárok na ďalšiu odmenu. 

    Pozor na to, že režim zamestnaneckého diela sa neuplatňuje na „dohodárov“. Technologickú spoločnosť sa to dotkne tým spôsobom, že ak bude chcieť zamestnať vysokoškoláka za účelom vytvorenia softvéru – bude musieť využiť iný druh ochrany. Režim zamestnaneckého diela sa tu nebude aplikovať.

II. Dohoda so zákazníkom

V tejto dohode budete nadväzovať na to, čo ste si už zadefinovali v dohode s dodávateľmi. 

  1. Neprekračujte rozsah majetkových práv programátora
    Ak ste správne nastavili zmluvu s programátorom, táto časť nebude problém. Musíte však za každých okolností dbať na to, že nikdy nemôžete predávať, licencovať a poskytovať softvér zákazníkom a verejnosti vo väčšom rozsahu, ako máte k dispozícii od programátora.
    Práve preto je dôležité vedieť ako sú upravené právne vzťahy týkajúce sa predmetu spolupráce v celom životnom cykle softvéru, vedieť čo je predmetom spolupráce, či je predmetom aj sprievodná dokumentácie a dokonca aj jej jazyk. Otázkou je aj to, či riešite krabicový, či customizovaný softvér. 
     
  2. Licencia
    Licencia je súhlas medzi IT firmou a  konečným zákazníkom na to, aby používal svoj softvér. Na to, aby bola platná, je potrebné zakomponovať niekoľko povinných náležitostí. Do licencia vždy napíšte:
    -    Kto komu poskytuje súhlas na použitie softvéru,
    -    Na čo sa súhlas poskytuje,
    -    Na čo sa súhlas neposkytuje,
    -    Ako sa má softvér používať, 
    -    Ako sa softvér nesmie používať,
    -    Kde všade možno softvér používať,
    -    Kto softvér môže používať a na aký účel,
    -    Ako dlho možno softvér používať,
    -    Aká je Vaša odmena,
    -    Čo sa stane, ak licencia prejde na iného užívateľa,
    -    Kedy licencia k softvéru zaniká,
    -    Či možno rozdeliť právo užívať licenciu (tzv. sublicencia),
    -    Či možno postúpiť právo užívať licenciu a či to vylúči ďalšie používanie licencie pre pôvodný subjekt,
    -    Že autor nemôže softvér ďalej používať nesmie a ani nemôže ho ďalej licencovať (tzv. výhradná licencia) alebo že autor môže používať softvér a aj ho ďalej licencovať (tzv. nevýhradná licencia)
     
  3. Odkedy vzniká licencia?
    Stanovte si deň, kedy licencia vznikne. Môže vzniknúť momentom odovzdania softvéru, zaplatenia odmeny, či presne stanoveným dátumom.
     
  4. V akom prostredí je softvér?
    Zadefinujte spôsob, akým bude softvér prenášaný. Môže sa nachádzať na cloude, či hmotnom nosiči. 
     
  5. Súčinnosť
    Definujte reakčné časy zákazníka na to, aby ste softvér vedeli vyvíjať, nasadiť, servisovať. Ak súčinnosť definovaná nie je, softvér zrejme nebude možné poskytovať v takej miere, v akej to zmluvné strany očakávajú. 
     
  6. Skúšobná doba
    Nastavte si lehotu, po ktorej už zákazník nebude môcť skúšať softvér, ale bude riadny vlastníkom. 
     
  7. Čo sú to vady, incidenty a zmluvné pokuty z nich vyplývajúce 
    Nie vždy je všetko ideálne. Preto je dôležité stanoviť riešenia práve pre tie situácie, kedy nejde všetko podľa predstáv. Do zmluvy tak zahrňte ustanovenia o tom, čo robiť ak nepôjde všetko podľa predstáv, aké sú reakčné časy a servisovanie. 
    Pamätajte vždy na to, že servisovaním môže vzniknúť aj nové dielo, nový softvér – upravte preto licencie aj k týmto novovzniknutým prvkom.  
    Zamerajte aj na NDA, o ktorej píšeme v úvode blogu. Možno ju uzavrieť aj so zákazníkom, dokonca sa to odporúča. A aj v tomto prípade sa uplatní obdobný režim ako v prípade NDA so zamestnancami.  
    Napokon nezabudnite ani na sankcie za porušenie stanovených povinností.
     
  8. Postup pri skončení zmluvy
    Predmetom zmluvy je softvér. To sme už vyjasnili. Čo však v prípade, ak zmluva skončí, zanikne? Bude zákazník oprávnený softvér ďalej využívať? Dostane aj zdrojový kód? Čo s dátami, ktoré sú v softvéri? A aký osud postihne licenciu? 
    Tieto otázky si položte z prostého dôvodu – život softvéru nezaniká spolu so zmluvou. Zákazník musí spolu s vami vyriešiť, čo sa bude diať ďalej po ukončení spolupráce. Práve zmluva je na to vhodné miesto.

III.    Formalizovaná právna úprava softvéru

V  Slovenskej republike je táto úprava minimalistická. Možno hovoriť len o jednom prostriedku, a tým je ochranná známka. Tá však chráni iba označenie softvéru – teda jeho logo, meno (to, čo vidno navonok). Nikdy sa ňou však nechráni vnútro softvéru – vlastnosti, fungovanie (to, čo bežným okom nevidíme). 

Ak sa potrebujete poradiť k IT zmluve so zákazníkom či programátorom, alebo k ochrannej známke, napíšte nám na eva.schin.webinar@mathisonlegal.sk

Pomohli sme 200+ IT spoločnostiam a startupom a radi poradíme aj vám.  

Ostatné články

Prvá regulácia umelej inteligencie

Prvá regulácia umelej inteligencie

EÚ prichádza s prvou právnou reguláciou AI na svete (AI Act). Neregulované využívanie AI môže zasahovať nie len do bezpečnosti krajín EÚ, ale aj do ľudských práv a súkromia občanov.  Na začiatok chce Komisia priniesť definíciu AI systému. Jej presné znenie ešte nie je známe, avšak hlavným kritériom pri jej vytváraní by…

Európsky akt o kybernetickej odolnosti pre výrobky s digitálnymi prvkami

Európsky akt o kybernetickej odolnosti pre výrobky s digitálnymi prvkami

EÚ parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu ohľadom podoby Európskeho aktu o kybernetickej odolnosti. Tento akt rieši kybernetickú bezpečnosť výrobkov, ktoré obsahujú digitálne prvky – od softvérových produktov, smart spotrebičov cez detské monitory a hračky až po mobilné telefóny.  Nová regulácia sa bude vzťahovať na všetky produkty, ktoré sú pripojené priamo alebo…

Napíšte partnerovi
kancelárie

Klientom zvyčajne odpovedáme do 24 hodín

Táto stránka je chránená sytémom reCAPTCHA od Google s ochranou súkromia a podmienkami používania.
MATHISON