Prečo Kollárovu prácu nevyhodnotili ako plagiát a čo hrozí podobným podvodníkom

Odkopírované časti diplomovej práce Mgr. Borisa Kollára nie sú len etickým pochybením. Môžu mať vážne právne následky vrátane trestu odňatia slobody až na tri roky. Čo si o tom myslí známy advokát a aká je právna prax v prípadoch plagiátorstva?

•    pod plagiátorstvom sa rozumie používanie cudzích, originálnych myšlienok či poznatkov a ich prezentovanie za svoje vlastné. Teda bez bibliografických odkazov na pôvodný zdroj opísaný v texte.

„Takýmto konaním plagiátor porušuje autorské práva pôvodného autora,“ vysvetľuje advokát Oliver Majdúch, ktorý v súvislosti s prebiehajúcimi kauzami analyzoval právne aspekty plagiátorstva.

Plagiátorstvo naznačuje dve veci. Buď je neklamným znakom nekompetentnosti uchádzača o akademický titul, alebo neschopnosti používania vedeckých metód analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie a komparácie odborných textov. Dokážu vôbec univerzity efektívne reagovať na tento problém?

Antiplagiátorský program nestačí

Vysoké školy sú povinné používať antiplagiátorský systém ministerstva školstva na kontrolu originality všetkých záverečných a kvalifikačných prác študentov. Patria medzi ne všetky písomné práce od prvostupňových bakalárskych až po tie najvyššie vedeckopedagogické – docentské. Profesori písomné práce neobhajujú.

Pred pripustením študenta k štátnej záverečnej skúške musí uchádzač o akademický titul svoju prácu zaslať do centrálneho registra záverečných a kvalifikačných prác (CRZP), ktorý automaticky na základe predvolených algoritmov vyhodnotí mieru originality práce. Za niekoľko dní až týždňov program zašle študentovi protokol s vyhodnotením percentuálnej zhody s inými textami roboticky analyzovanými štátnym softvérom. Prednou stranou tohoto dokumentu mával šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár na tlačovke, kde sa na pobavenie národa rozhodol svoj titul počas výkonu funkcie predsedu NR SR, našťastie, nepoužívať.

Tento zdanlivo presvedčivý analytický systém má viacero nedostatkov. Ani zďaleka neobsahuje všetky bibliografické zdroje potenciálne využité pri písaní diplomových prác. Jednoducho nedokáže porovnať všetky texty s predloženou prácou aj preto, lebo nie všetky publikácie existujú v elektronickej podobe. Môže preto ľahko nastať absurdná situácia. Napriek nízkej percentuálnej zhode originality môže text obsahovať veľké množstvo ukradnutého materiálu iného autora. 

Protokol originality nie je ani podľa stanoviska ministerstva školstva v pravom slova zmysle potvrdením toho, či práca je, alebo nie je plagiátom, ale skôr signálom prílišnej závislosti na vybraných zdrojoch. „Protokol preto nemožno použiť ako dôkaz, že práca nie je plagiát, je vlastne len pomôckou k ďalšiemu postupu školiteľa a skúšobnej komisie,“ dopĺňa Majdúch.

Väzenie za plagiát?

Usvedčiť študenta z plagiátu rozsiahleho textu, akou je diplomová práca, môže dôkladnejšia analýza odborného textu, na čo nám na Slovensku chýbajú efektívnejšie nástroje. Nevyhnutný je pritom kvalifikovaný názor odborníka z danej oblasti, ktorými sú školiteľ, oponent, skúšobná komisia a často aj vedúci katedry, garant či dekan, ktorý tému práce schvaľuje. Napríklad v prípade anglických písomností existujú desiatky rôznych antiplagiátorských programov, ako Crossref a mnoho iných.

U nás sú právne následky plagiátorstva rôzne a závisia od závažnosti konania páchateľa. Plagiátor porušuje autorské právo, jeho konanie môže byť posudzované buď ako disciplinárny priestupok, priestupok a v niektorých prípadoch dokonca aj ako trestný čin.

Na akademickej úrovni je plagiátorstvo najčastejšie kvalifikované ako disciplinárny priestupok. Jeho následkom je uloženie akademického trestu – disciplinárneho opatrenia, napríklad v podobe napomenutia dekanom či rektorom vysokej školy, nepripustenie ku štátnej záverečnej skúške či dielčej skúške až po vylúčenie zo štúdia.

Zákon o priestupkoch hovorí o plagiátorstve ako o priestupku na úseku kultúry, za ktorý hrozí pokuta do výšky 99 eur. Nielen v prípade majetného predsedu parlamentu znie výška pokuty za odcudzenie duševného vlastníctva úsmevne. Tým to však skončiť nemusí. Konanie plagiátora môže byť posúdené ako spáchanie trestného činu porušovania autorského práva. Pri závažnejších formách plagiátorstva, keď bola vykradnutím iného diela spôsobená veľká finančná škoda, hrozí zlodejovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

V prípade predsedu parlamentu môžeme predvídať, že jeho diplomová práca nezíska žiaden ekonomický výnosný patent, Nobelovu či inú honorovanú cenu, ani sa nepoužije ako námet svetového bestselleru. Po preukázaní spáchania priestupku predpokladáme, že Stredoeurópska vysoká škola v Skalici mu žiadne pokarhanie neudelí, hrozí mu preto maximálne pokuta 99 eur. Samozrejme, že je tu aj iná možnosť, že si Kollár uzná chybu a odstúpi z funkcie. To je v našich končinách, bohužiaľ, ojedinelý jav, a preto to zatiaľ vyzerá iba na pokutu.

Zdroj: https://www.tyzden.sk/politika/66053/preco-kollarovu-pracu-nevyhodnotili-ako-plagiat-a-co-hrozi-podobnym-podvodnikom/