Monitorovanie zamestnancov bez ich vedomia? V určitých situáciách je prípustné

Európsky súd pre ľudské práva sa nedávno zaoberal kurióznym prípadom monitorovania zamestnancov kamerami.

Zamestnávateľovi chýbala v kase pri polročnej inventúre čiastka 80 000 EUR. Zamestnávateľ sa preto rozhodol nainštalovať v priestoroch obchodu viditeľné aj skryté kamery, pričom existenciu skrytých kamier zamestnancom zatajil. Vďaka skrytým kamerám odhalili páchateľov už po pár dňoch a okamžite s nimi ukončili pracovný pomer. Tí sa následne obrátili na súd a argumentovali, že ich právo na súkromný život podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach bolo porušené. Zároveň sa domáhali neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Právne predpisy neoprávňujú používanie skrytých kamier bez predchádzajúceho oboznámenia dotknutých osôb. V tomto prípade však súd rozhodol, že zamestnávateľ postupoval oprávnene. Podľa odôvodnenia, monitorovanie bolo nevyhnutné vzhľadom na podozrenie z rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti a zamestnávateľ by zrejme iným spôsobom nevedel preukázať zavinenie svojich zamestnancov. Uvedené rozhodnutie však treba aplikovať veľmi opatrne a vždy dôsledne zvážiť, či zásah do súkromia osôb je primeraný sledovanému účelu.